Účinky vykvasených plodov poznali mnohé národy už dávno pred našim letopočtom.

Slovo alkohol má arabský pôvod, al-ka-hal znamená zvláštnu, jemne rozptýlenú látku. Na Slovensku sa znalosť výroby destilátov z ovocia rozšírila v 13. -14. storočí. Ľudia veľmi skoro zistili, že prinášajú úľavu pri niektorých chorobách, používali ich na obklady aj na zlepšenie nálady.

V 19. storočí už boli destiláty také obľúbené, že ľudovýchovní pracovníci museli zakladať „spolky striezlivosti“. V zaujímavej a inšpirujúcej podobe sa nám tradície zachovali aj v spisoch slovenských národných buditeľov, osvietenských spisovateľov Juraja Fándlyho a Jozefa Ignáca Bajzu.

Najmä kňaz, ľudový liečiteľ, zelinkár, včelár a ľudovýchovný pracovník Juraj Fándly okrem toho, že ako prvý používal v literatúre nový – bernolákovský spisovný jazyk, si kládol za cieľ v hospodársky ťažkej dobe pred 200 rokmi povzniesť úroveň slovenského vidieka.

Vo svojich dielach – Pilní domajší a poľní hospodár, Zelinkár, Slovenský včelár a ďalších – chcel ľuďom ukázať, aký úžitok môžu mať z rastlín, stromov, včiel a zvierat, ak sa o ne budú rozumne starať a budú vedieť ich produkty dobre zužitkovať.

Jedným z mnohých spôsobov zužitkovania ovocia bola aj výroba domácej pálenky. Podobne aj Fándlyho súčasník Jozef Ignác Bajza, praktický a podnikavý kňaz a spisovateľ, sa usiloval, aby jeho hospodárstvo bolo vzorom pre roľníkov. V Dolnom Dubovom, kde pôsobil, postavil aj malú pálenicu.